O tom to je

Veľké diskusia sa momentálne vedie o konsolidácii. Nie je to nič nové. Je to slovenský folklór a robí to každá nová vláda. To nie my, to oni… .Terajšia vláda Roberta Fica a jeho ministri argumentujú tým, že prevzali veľký dlh po vláde Matoviča jeho nástupcoch. Tí obvinení zas hovoria, že to nie oni, ale terajšia vláda dlh navyšuje a míňa viac ako by mala. V hre je aj rušenie sviatkov ale aj vyššie zdanenie hazardu a mnoho iného. Koalícia odmieta celý návrh konsolidácie a tvrdí, že štát preniesol ťarchu na občanov, kým štát na sebe šetrí málo. Rysuje sa akési nasledovanie  Grécka z minulosti. Podľa Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť  nemá pravdu ani jeden, a povedal:. „Keď sa pozrieme na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak všetky vlády za posledné tri či štyri volebné obdobia prispeli k jej zhoršovaniu. To najväčšie zhoršenie prišlo počas Ficovej a Pellegriniho vlády v rokoch 2015 až 2019.“ Takto vysvetlil. príčinu zhoršenia. Štvrtá vláda Roberta Fica, ktorú zažívame dnes. Podľa Šustera táto vláda ešte pridala ku zhoršenej situácii štedrými výdavkami hneď po nastúpení. Konsolidačný balík, ktorý vláda zaviedla, však podľa jeho slov
k ozdraveniu financií Slovenska prispel. Veľkú polemiku vyvoláva úvaha o rušení niektorých štátnych sviatkov, teda dni pracovného voľna.
Pozrime sa na to, ako to u nás vyzerá so štátnymi sviatkami. Rušenie každého voľna ľudia samozrejme odmietajú. Nakoniec prečo nie. Pozrime sa ako to vyzerá:

Štátne sviatky: 5
1.január –  Deň vzniku Slovenskej republiky, 5. júl  – Sviatok sv. Cyrila a Metoda, 29. august – Výročie Slovenského národného povstania,1. september –  Deň Ústavy Slovenskej republiky, 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu.

Cirkevné sviatky: 8
 6. január – Zjavenie Pána  Traja králi, Veľký piatok (pohyblivý), Veľkonočný pondelok ( pohyblivý) ,
15. september Sedembolestná Panna Mária, 1. november Sviatok všetkých svätých, 24. december Štedrý deň,  25. december Prvý sviatok vianočný (Narodenie Pána), 26. december Druhý sviatok vianočný
(sv. Štefan)

Ak by som sa mal rozhodnúť ktorý sviatok zrušiť, bolo by to určite ťažké. Medzi známymi som počul napríklad názor, že 15. september Sedembolestná Panna Mária, ktorý oslavuje najmä katolícka cirkev nie je u nich prikázaný sviatok. Pritom mnoho ďalších interných sviatkov v tejto cirkvi prikázaných je. Teda zvážme…
Ja však nechcem hovoriť o zrušeniach niektorého sviatku, ale naopak o pridaní nového, ktorý podľa môjho názoru by mal byť sviatkom už od samého vzniku Slovenskej republiky. Je to 28. október, Vznik Československej republiky. Aj v predchádzajúcom režime bol tento deň štátnym sviatkom, ale pod názvom „Deň znárodnenia“. Staršie ročníku to pamätajú.

Čo sa mohlo stať so Slovákmi v roku 1918, keby Česi odmietli spoločný štát ?

Ak by Česi v roku 1918 nesúhlasili so spoločným štátom, Slováci by sa dostali do ťažkej situácie. Mohlo by sa stať napríklad to, že Slovensko by ostalo súčasťou Maďarska. To znamená, že by pokračovala tvrdá maďarizácia (potláčanie slovenského jazyka, kultúry, školstva). Slovenský národ by mal oveľa ťažšie podmienky pre rozvoj. V roku 1918 Slováci nemali silné politické ani vojenské zázemie na vytvorenie samostatného štátu. Navyše veľmoci (Francúzsko, Anglicko, USA) nebrali Slovensko ako samostatný faktor, ale vždy v spojení s Čechmi. Teoreticky mohlo dôjsť k nejakej autonómii, ak by na to bol medzinárodný tlak. Ale maďarská vláda bola proti a chcela Slovensko udržať pod svojou kontrolou.
Možno malá šanca by bola na spojenie s inými susedmi (napríklad Poľskom), ale to by bolo komplikované,
skôr nereálne. Bez Československa by sa Slováci určite vyvíjali pomalšie, ťažšie by sa zakladali školy, univerzity či kultúrne inštitúcie nebolo dosť vzdelaných ľudí, lekárov, učiteľov a iných. Slovenský národ sa mohol dostať na okraj alebo by sa ešte silnejšie pomaďarčoval. Dá sa teda povedať, že Československo bolo pre Slovákov v roku 1918 veľkou historickou šancou – bez neho by sa slovenský národ udržal a rozvinul len veľmi ťažko. To je len malá úvaha o dni, ktorý myslím si znamenal pre Slovákov vyslobodenie  z maďarského útlaku. Snahy slovenských vzdelancov o záchranu slovenského národa boli obdivuhodné, no Slováci nemali vlastnú ani politickú reprezentáciu, ktorá sa však na začiatku 20. storočia začala viditeľnejšie formovať a pochopila , že záchrana Slovákov je možná len v spolupráci s Českom, ktoré malo v medzinárodnom priestore lepšiu pozíciu a v spojení so Slovákmi sa posilnila a uznali ju aj mocnosti.
Slováci často zdôrazňovali,(aj v súčasnosti zdôrazňujú) že nám Česi robili aj „zle“, je to aj pravda, ale vznik Československej republiky by nemal byť zabudnutý a mal by mať medzi našimi sviatkami a pamätnými dňami jedno z najčestnejších miest.