O tom to je

Je nám určite ľúto, že to dobré čo v školstve bolo, tí „ revoluční mudrlanti“ zničili. Ako sa vraví, s vaničky vyliali aj dieťa. Dnes „objavujú Ameriku“ a dobre sa nepretrhnú v chválení sa, ako prišli na duálne vzdelávanie. Prišli na čosi, čo zničili. Zrazu nemáme murárov, zámočníkov, obkladačov, automechanikov, proste za 25 rokov sa nevyučil takmer žiadny remeselník.

Istý čas som pracoval aj vo výrobnom podniku. Mal som mimo iného na starosti aj prípravu učňovskej mládeže na robotnícke povolania aj prípravu vysokoškolákov. Podnik mal vlastné odborné učilište, takže o prax žiakov sa postaral. Každý mal po skončení školy miesto, kam nastúpil do práce. Samozrejme, že štúdium bolo bezplatné. Vysokoškoláci dostávali podnikové štipendia. Neboli to malé sumy. Ak sa zaviazal pracovať v podniku 10 rokov, dostával štipendium od 1. ročníka. Ak na 5 rokov, dostával štipendium od 3. ročníka. Suma sa pohybovala od 500 do 1 000 Kčs. Okrem toho štipendista dostal 500 Kčs v septembri na nákup študijných pomôcok a preplatené cestovné z domu do sídla školy a späť raz mesačne. Daň z toho samozrejme neplatili. O tomto sa môže dnešným vysokoškolákom iba snívať. Myslím si, že to nepotrebuje komentár…
Revolúcie by mali vo všeobecnosti do spoločnosti priniesť niečo nové, progresívne. Tá naša do školstva priniesla hádam iba počítače. Chaos v systémovosti školských reforiem aký panuje v školstve od roku 1990 história nášho školstva nepozná. Aj Mária Terézia a Jozef II. vedeli čo chcú, keď robili reformy, tí ponovembroví ministri to žiaľ nevedia. Jeden z nich, ktorý reformy „robil“ po nástupe do funkcie nevedel redaktorke vymenovať ani štruktúru škôl od materských až po vysoké. Ale „reformoval“ čosi čomu nerozumel. A bol zo SNS.